Pred 3 rokmi som stretla na nete jedného chlapa s nevyriešenou minulosťou. So ženou viedli každý svoj život, ale zostávali v manželstve kvôli dieťaťu, prevádzka domácnosti fungovala, intimita vôbec, ale vraj sa „už ani nehádali“. V podstate hneď sme sa do seba pobláznili, ale celý ďalší rok sme to v sebe dusili ako tabu, nič nebolo, ale písali sme si. Ja som bola celkom čerstvo po rozvode, ale vzťah k manželovi som mala uzavretý, moje manželstvo bol jeden veľký omyl, ale milujem svoje deti. Počas toho roku som sa rôzne skúšala zoznamovať, chlapi mali záujem, ale ja som si vždy uvedomila, že ich vlastne nechcem. Skúšala som sa dať dohromady aj s jedným bývalým a zase rovnaký scenár, on chcel a ja som si to rozmyslela.
Došlo mi, že vlastne chcem len toho jedného, toho, s ktorým si píšem, a ostatní vodím za nos, tak som toho nechala. Začali sme sa potom vídať, randiť … dosť dlho trvalo, kým sme spolu boli v posteli, takže to ani nejde nazvať tak, že by to bol vzťah založený na sexe. Vlastne tam bolo všetko ostatné okrem klasického sexu. Cítila som k nemu neskutočné puto, vášeň, bolo to vzájomné, ale naša situácia bola vyhrotená, neštandardná kvôli jeho stavu, obavám a kvôli mnohým ďalším okolnostiam. V podstate sa dá povedať, že toľko citu, túžby, ale zároveň aj bolesti a utrpenia som v žiadnom vzťahu nezažila.
Bol to raj a peklo zároveň. On sa hneď spočiatku, keď sme sa začali po tom roku vídať, rozhodoval, či opustí rodinu. Bojoval s tým potom asi pol roka, s vnútornými besami. Ja samozrejme trpela hrozne taky. Potom ďalší rok a pol trvalo, kým nastali vhodné podmienky na rozvod vplyvom rôznych vonkajších okolností. Po celú tú dobu sme obaja mali obrovské stresy, tá situácia bola náročná, pre mňa plná neistoty. Vzťah tajný po celú tú dobu. Teraz už rozvodu nič nebráni, s manželkou sú dohodnutí (v dobrom, vzťahy majú nadštandardné), čakalo sa kvôli deleniu majetku na predaj nehnuteľnosti, ten sa uskutočnil teraz.